Tento článok sa bude snažiť reflektovať práve tú stránku veci, ktorá nenašla oporu v teórii danej problematiky, ba čo viac, uvažovanie polície a ich postup nebol úplne v súlade s platným právom ako ani s kľúčovou judikatúrou. Cieľom príspevku však nie je vyjadriť kritiku, ale poukázať na problematiku zanedbania povinnej výživy voči plnoletým deťom vychádzajúc z môjho právneho názoru a z komparácie teórie a praxe a poskytnúť tak transparentnejší a praktickejší prehľad v širšom rozpätí než aké garantujú relevantné právne predpisy, ako aj ponúknuť možné smerovanie de lege ferenda.